Cieľom príspevku je identifikovať prítomnosť, distribúciu a podoby deiktických prostriedkov v kázňach a rečiach vydávaných v 18. storočí. Ide o žánre, v ktorých komunikačný zámer, schopnosť kazateľa osloviť poslucháča zohráva podstatnú rolu pri komponovaní. Otázkou je, či stereotypnosť vo výstavbe kázne sa prejaví aj v stereotypnom použití deiktických prostriedkov. Analýza sa zameria na to, ako a na akých miestach sa v kázňach a rečiach referuje na participantov komunikačnej situácie, ako sú deiktické prostriedky distribuované v jednotlivých častiach kázne, na vzťah deiktických prostriedkov a kompozičných častí kázne.