Charakteristickým znakom súčasných komunikačných procesov je dominantné postavenie publicistických prejavov, ktoré vyplýva z veľkého počtu žánrovo pestrých komunikátov a z ich ľahkého prístupu k prijímateľom. Publicistické prejavy prinášajú jazykové prototypy, opakovaním sa stávajú stereotypmi. Často je problémom rozlíšiť pravdivé a falošné informácie, spoznať klamlivé a účelovo tvorené správy, keďže obsahujú zaužívané komunikačné vzorce. Množstvo variácií zároveň oberá jazyk o istú stabilitu a systémovosť. Je potrebné sledovať, ktorý z daných tvarov je logický a nenarúša systém jazyka, poukázať aj na tvar, ktorý má v jazyku vysokú frekventovanosť. Potom je už len na používateľovi, ktorú z možností si vyberie a bude využívať. Či spisovný tvar, ktorý je logicky odôvodnený a vychádza zo systému, alebo jazykový stereotyp, vychádzajúci z jazykovej dynamickej reality.