Prítomnosť srbského jazyka ako väčšinového je daná predovšetkým politicko-spoločenskou okolnosťou, v ktorej sa vyvíja, žije a existuje slovenská menšina v Srbsku. Vplyv majoritného jazyka na jazykovú podobu Slovákov vo Vojvodine je samozrejmý, pretože z komunikačného hľadiska predstavuje sekundárny a často aj primárny jazyk nielen slovenskej, ale i ostatných menšín vo vojvodinskom prostredí. V príspevku budeme interpretovať prebraté a už vžité jazykové javy zo srbčiny, ktoré sú bežné v hovorenej rečí nielen pospolitej spoločnosti, ale sú typické aj pre prehovory hlásateľov a moderátorov niektorých lokálnych (rozhlasových a televíznych) médií. Existencia prebratých javov zo srbčiny vytvára jazykovú skutočnosť, kde slovenčina vo vojvodinskom prostredí obsahuje prvky, ktoré sú pre materské prostredie neznáme, čiže nie sú prítomné v jazykovom systéme súčasnej slovenčiny na Slovensku.